Kedysi bolo vytvorenie webstránky predovšetkým otázkou dizajnu, niekoľkých podstránok a správneho umiestnenia kontaktného formulára. Dnes sa však od webu očakáva omnoho viac. Má prezentovať značku, pracovať s obsahom, zbierať dáta, komunikovať so zákazníkmi a často fungovať ako súčasť väčšieho digitálneho systému.
Práve preto začína byť rozdiel medzi webstránkou a digitálnou platformou čoraz výraznejší. Web už nemusí byť iba miestom, kde návštevník niečo číta. Môže byť miestom, kde používateľ vytvára obsah, objednáva službu, rezervuje termín alebo spravuje vlastné údaje.
Klasická webstránka je často postavená okolo niekoľkých stránok. Domov, O nás, Služby, Referencie a Kontakt. Tento model môže fungovať veľmi dobre, pokiaľ sú požiadavky jednoduché.
Problém nastáva v momente, keď začne pribúdať obsah a funkcie. Zrazu potrebujeme články, projekty, členov tímu, produkty, formuláre, rezervácie alebo používateľské účty.
Vtedy už nejde iba o stránky. Vzniká systém vzájomne prepojených dát.
Dobrá platforma preto nezačína dizajnom. Začína otázkou, aké informácie budeme spravovať.
Článok je iný typ obsahu ako projekt. Projekt je iný ako osoba a osoba je zase iná ako služba.
Ak tieto rozdiely ignorujeme, systém sa časom začne komplikovať. Ak ich naopak správne definujeme, môžeme nad nimi vytvárať rôzne prezentácie bez toho, aby sme menili samotné dáta.
Rovnaký projekt môže byť zobrazený v zozname projektov, na profile tvorcu, v článku alebo v tematickom výbere.
To je jedna z najväčších výhod dátového prístupu. Obsah nevytvárame pre jednu konkrétnu stránku, ale pre celý systém.
Vizuálna stránka je samozrejme dôležitá. Nie je však jedinou súčasťou kvalitného digitálneho produktu.
Za rozhraním existuje dátový model, pravidlá, vzťahy, vyhľadávanie, používateľské oprávnenia a spôsob, akým sa jednotlivé časti systému správajú.
Práve spojenie týchto vrstiev rozhoduje o tom, či bude produkt dobre fungovať aj o niekoľko rokov.
Najlepšia platforma nie je tá, ktorá má najviac funkcií. Je to tá, ktorá dokáže nové funkcie pridávať bez toho, aby sa pri každej zmene musel prerábať celý systém.
Preto má zmysel rozmýšľať nad webom ako nad digitálnym produktom už od začiatku.
Nie ako nad súborom stránok, ale ako nad systémom, ktorý dokáže rásť spolu s obsahom, ľuďmi a samotným projektom.