Mám sen

Mám sen ako architekt

Sadnem k počítaču, mám číslo parcely a chcel by som vedieť, čo sa na nej dá postaviť. Chcem vedieť kde v meste je aký druh zástavby možný a povolený. Aké sú paramtre intenzity využitia územia a kto je sused. V UPN – BA, ktorý je priateľský k užívateľovi a ktorý je na internete vstúpim do verejnej prístupnej zelenej zóny a tam to všetko je.

Mám sen ako investor

Sadnem k počítaču vstúpim do zelenej zóny a zistím, kde sa dá v Bratislave stavať a čo je verený záujem. Zistím, kde má Magistrát nejaký strategický investičný záujem, na ktorý sa hľadá investor. Zistím ktoré pozemky sú volné a vhodné na zástavbu a zistím aj komu patria. Zistím aká je na daný pozemok priestorová a číselná urbanistická regulácia. Zistím aká je územnícka ponuka mesta, ktoré pozemky a nehnuteľnosti pôjdu do verejnej súťaže. Zistím ako vyzerá vízia siluety mesta v 3D.

Mám sen ako občan

Sadnem k počítaču, vstúpim do zelenej zóny programu a zistím čo v UPN BA je na mojom pozemku a na susedných pozemkoch plánované, čo je povolené a čo nie. Zistím aké sú v podzemí siete v blízkosti môjho pozemku, aké sú ochranné pásma, kde sa stavať dá a kde nedá. Môžem sa k plánovanej výstavbe vyjadriť, priamo cez internet, bez medzičlánku.

Mám sen ako správca územného plánu

Ako úradníkovi magistrátu alebo miestneho zastupiteľstva sa mi ohlási záujemca o výstavbu na konkrétny pozemok, ktorý vlastní, alebo hodlá kúpiť. Úradník ho odkáže na užívateľsky priateľský Územný plán aby si to zistil sám. Ale pretože úradník je priateľský, tak klikne do počítača vstúpi do zelenej zóny, to je zóna ktorá platí, a informáciu mu podá ihneď. Odpadne vydanie Územnoplánovacej informácie, lebo tá je v éteri stále.

Mám sen ako architekt

K architektovi príde investor a chce stavať na svojom pozemku. Architekt klikne do počítača a to čo by mu povedali na Magistráte mu povie aj on. Ale investor chce niečo iné, čo nie je povolené. Architekt v tom istom programe vstúpi do modrej zóńy – návrhovej, lebo si od magistrátu kúpil na jej používanie licenciu a niečo navrhne. Zmenu vidí okamžite investor, aj schvaľujúci orgán, aj iní investori a aj občan. Je verejná, nie je zelená ale modrá, Architekt hneď vie či jeho návrh je v súľade s územným plánom, alebo sa jedná sa o budúcu zemnu územného plánu. A nie len to. Vstup do urbanizmu mesta overí aj priestorovo v 3D a zároveň sa započíta do jestvujúcich číselných údajov mesta a okamžite vieme čo nová výstavba s jestvujúcim stavom celého mesta urobí.

Čo ak treba zmena územného plánu?

OK……., schvaľujúci orgán eviduje požiadavku na zmenu UPN BA. Zainteresovaní, dotknutí a schvaľujúci sa vyjadria zase len elektronicky.

Zastupiteľstvo schváli, alebo neschváli zase len elektronicky. Každý má predsa permanentný prístup k prehliadaniu priamo v svojom notebooku na stole. Magistrát nemusí vydávať záväzné súhrnné stanovisko, lebo ak zenu schváli, tak ju presunie z modrej návrhovej zóny do zelenej – platnej zóny, vrátane jeho vyjadrení vyjadrení, ktoré si v prílohe. Prečíta si to aj stavebný úrad pri následnom vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia.

Je treba nový územný plán Bratislavy?

V období plánovaného hospodárstva sa územný plán menil každých cca 20 rokov. Vypracovával sa vždy nový. Bol na to Útvar hlavného architekta, teda cca 200 ľudí, ktorí permanentne spracovávali územnícky celé mesto. Na novom územnom pláne sa pracovalo cca 5-8 rokov.

Zotrvačné myslenie na magistráte volá po novom územnom pláne. Jeho spracovanie sa odhaduje na 8 rokov. Nerobí sa, lebo nie sú na to peniaze. Našťastie. Boli by to vyhodené peniaze.

Viete si predsatviť čo bude počas tých 8 rokov diať? To sa zastaví vývoj a budeme čakať? Veď keď sa plán dokončí bude znovu neaktuálny. A na aké obdobie bude platiť? Na 10 – 20 – 30 rokov? OK….. ale vieme ako sa bude vyvýjať stavebný záujem o Bratislavu v trhovom hospodárstbve za 20 rokov? Vieme naplánovať napríklad koľko by mala mať za 10-12 rokov Bratislava bytov a kde? Koľko bude mať Bratislava napríklad obyvateľov a v akej skladbe a štruktúre, koľko bude áut, koľko bude treba miest v školách a škôlkach, a koľko nových inštitúcií a investorov sem príde? Aké zadanie má obstarávateľ, teda magistrát spracovateľovi UPD dať teraz, keď ani nevieme či bude mesto rásť alebo degradovať a či neprídu nejaké krízy? Tadiaľto cesta nevedie.

Princíp premanentnej aktualizácie územnáho plánu

Dnes povolenie stavby trvá 2-3x tak dlho ako výstavba. Magistrát musí začať pracovať na princípoch permanejtnej aktualizácie územného plánu. Ak bude územný plán spracovaný ako informačný systém, tak to nebude žiaden probém. Môže sa aktualizovať aj každý rok, každý polrok, alebo aj každý kvartál, alebo dokonca aj po schválení každej novonavrhovanej stavby.

Totiž každá zmena bude zrejmá predom a stále všetkým prístupá. Nebude potrebné vypracovávať zmeny a doplnky, veď ich novým návrhom už vypracoval na svoje náklady ten kto ich potrebuje, a priamo v systéme. Ak bude Bratislava spracovaná ako jedenotný informačný system, tak s pridaním alebo zbúraním každého domu budeme vedieť čo to s Bratislavou ako celkom urobí, čo to v danej lokalite spôsobí, lebo celkové sumárne údaje Bratislavy sú stále známe a permanentne aktualizované.

Je to reálne?

Väčšina povie že to nie je reálne, s tým treba rátať. Lenže iná cesta nie je. V mnohých európskych mestách to už funguje. Lenže na našom magistráte ešte stále na to, aby vám vydali záväzné stanovisko k výstavbe sa čaká 6-8 mesiacov. Nečudujte sa úradníkom. Stále pracujú s ceruzkou a papierom. Všetko sa tlačí, kresllí a podáva v papierovej podobe a informácie sa hľadajú po skriniach a šanonoch. A hlavne, stále majú strach, že ešte niečo zabudli, že ešte niečo v ich stanovisku nezohľadnili. A majú pravdu, nemajú totiž prehľad a nemajú dostatok času.

Väčšina povie, že kto ten systém naplní dátami

Isteže, systém sa nenaplní zo dňa na deň. Ale mesto je živé a stále sa s informáciami pracuje, len ich treba dobre z polohy magistrátu menežovať. Nebude potrebné spracovávať s každým novým územným plánom nejaké nové prieskumy a rozbory. Tie sa budú v systéme aktualizovať neustále.

A kto to urobí, kto tú databázu naplní?

Isteže, magistrát musí byť administator systému ale nebude databázu napĺňať sám. Prispeje každý kto s Bratislavou nejakým spôsobom pracuje. Naplní ho magistrát, miestna samospráva, spracovatelia územných plánov, ale naplní ho aj kataster, matrika, štatistický úrad, polícia, daňový úrad, evidencia obyvateľov. Ale aj každý geodet, každý geológ, každý správca sietí, každá organzácia pracujúca s informáciami o životnom prostredí bytové podniky, správcovské organizácie a aj každý vlastník. Naplnia ho aj stavebné úrady, lebo každé vydané územné tozhodnutie, stavebné povolenie a každá kolaudácia sa vloží do systému, aj s vyjadreniami aj výkresmi. To všetko postupne ten systém naplní. Naplní ho aj každý architekt, ktorý ide niečo projektovať. A bude ho napĺňať aj obecné zastupiteľstvo, lebo ako stršený orgán mesta má na modernej Bratislave 21. storočia eminentý záujem.

Aká bude úloha magistrátu?

To hlavné čo bude úlohou magistrátu je riadenie a spravovanie systému. Magistrát musí byť administrátor. Na to musí mať team, ktorý bude vedieť čo sa chce, musí vedieť systém riadiť, propagovať, vyučovať. Nebude to ľahké.

Väčšina vám povie, že to stojí veľa peňazí

Možno budú potrebné peniaze na software. Systémov je viac, treba určiť ten vhodný, ale pozor, na digitalizáciu štátnej správy peniaze na ministerstve vnútra sú, aj sa digitaliz=ácia už deje a budú aj pre samosprávu, len treba prísť s koncepciou.

Ale je to skutočne s tými peniazmi tak?

Veď tí užívatelia, ktorí chcú investovať do výstavby a tí architekti, ktorí by svojimi novými návrhmi chceli do systému vstúpiť, alebo správcovia sietí, dopravy, by od magistrátu dostali za poplatok licenciu. To je práca v tej modrej návrhovej zóne. Tu by sa peniaze vracali aj keď asi nie veľa. A sú to aj polatky za podanie zmien a doplnkov, za vydanie právoplatných povoleni a je tu aj príspevok investorov na veci verejné. To treba len systémovo vymyslieť.

Niekto povie, že na to reba zmena stavebného zákona

To nie je pravda. Stavebný zákon neurčuje akým perom sa má UPD kresliť. A ako donútiť tých, čo disponujú informáciami o meste, aby ich do systému bezplatne, na vlastné náklady vložili? Na to stačí jedno VZN a rokovanie na kompetentnej úrovni. Veď to bude slúžiť aj iným oblastiam riadenia štátu, aj regiónom či obciam, aj tretiemu sektoru.

Väčšina povie, že kým tento systém spustíme, že to bude dlho trvať

Iste. Ale čím neskoršie začneme, tým to bude trvať ešte dlhšie. Nenaplní sa hneď, ale bude sa naplňať postupne. Ale má to jednu výhodu. Už sa nebude UPD prepracovávať vždy nanovo. Každý vlastník a každá správcovská spoločnosť predsa informácie o nehnuteľnostiach ktoré spravuje má. A ak sa zavedie systém permanentej aktuálizácie UPN – BA, tak bude platiť stále. Jeho dlhodobá platnosť bude v systéme a nie v raz a pre vždy určenej funkčnej ploche.

Dôležité je len to aby, sme vedeli čo chceme a na to je potrebný ten sen.

Viď ďalej:

  • Dôvodová správa
  • Nová filozofia územného plánovania
  • Súčasné rozpory bratislavského urbanizmu
  • Pripomienky k novej metóde územného plánovania – Urbion

Súvisiace dokumenty:

  • Metodicko-tvorivé aspekty špičkovej občianskej vybavenosti – Referát Konferencia ŠOV Fakulta architektúry 17.10.2012
  • Aktuálne problémy bratislavskej dopravy – zborník Konferencia ŠOV Fakulta architektúry 17.10.2012
  • Súčasný vývoj dopravných systémov – referát Konferencia Dopravná psychológia, BA -Hotel Danube 01.2010