Priestor bez fyzických stien

Architektúru si prirodzene spájame s budovami, ulicami a fyzickým priestorom. Digitálne prostredie však pracuje s podobným princípom. Aj web alebo aplikácia vytvára priestor, v ktorom sa používateľ pohybuje. Má vstupy, prechody, orientačné body, slepé uličky aj miesta, kam sa používateľ vracia.

Navigácia ako pôdorys

V budove musí človek pochopiť, kam má ísť. V digitálnom produkte je to podobné. Menu, tlačidlá a odkazy vytvárajú navigačnú štruktúru. Ak je zle navrhnutá, používateľ môže mať problém nájsť informáciu aj vtedy, keď ju systém obsahuje. Dobrá navigácia preto nie je iba grafický prvok. Je to súčasť architektúry produktu.

Funkcia pred dekoráciou

Architekt najprv rieši priestor, pohyb a funkciu. Až potom prichádza materiál, farba a detail. Podobne by mal fungovať aj digitálny návrh.

Čo používateľ potrebuje?

Pred návrhom konkrétneho rozhrania je užitočné pochopiť, aké úlohy používateľ vykonáva. Čo chce nájsť? Čo má vytvoriť? Kam sa má dostať? Až potom dáva zmysel rozhodovať o tom, ako bude jednotlivá obrazovka vyzerať.

Systém a detail

Veľmi podobne ako pri stavbe domu, aj digitálny produkt potrebuje systém. Jednotlivé komponenty musia spolupracovať a zároveň dávať zmysel samostatne  Ak máme konzistentné pravidlá, môžeme vytvárať nové časti produktu rýchlejšie.

Opakovateľnosť

Dobrá architektúra umožňuje opakovať určité riešenia bez toho, aby pôsobili jednotvárne. Rovnaký princíp môže byť použitý na profile, projekte aj článku, pričom každý obsah dostane vlastnú prezentáciu.

Digitálne prostredie je stále priestor

Používateľ síce neprechádza fyzickou chodbou, ale stále sa niekam presúva. Otvára obsah, vracia sa späť, rozhoduje sa a hľadá ďalší krok. Preto má zmysel rozmýšľať o digitálnom produkte aj architektonicky. Nie iba ako o grafike na obrazovke, ale ako o priestore, ktorý má svoju štruktúru, logiku a spôsob pohybu.