Vízia
Objavili sa hlasy, že pred začatím prác na novom územnom pláne Bratislavy by bolo vhodné poznať, alebo sformulovať určitú víziu nového Územného plánu Bratislavy. Vízia je predstava o budúcnosti. Pre jednotlivca je to jednoduché. Pre mesto je to zložitejšie. Ak chceme vytvoriť víziu Nového územného plánu Bratislavy musíme mať víziu o budúcom smerovaní vývoja Bratislavy. Musíme mať teda nejakú zjednocujúcu ideu.
Víziu nesformulujú obyvatelia v referende, ale môžu byť impulzom, barometrom. Na tvorbu vízie sa nemusí hľadať odborník. Víziu musí vytvoriť niekto kto ju tuší. Musíme poznať minulosť, aby sme mohli vidieť budúcnosť. Ak má vízia odozvu u obyvateľov, stáva sa postupne reálnou. Teda vízia je o všeobecnom rozvoji mesta, nie len o urbanizme. Isteže magistrát by ju mal mať a určite by sa mala ako základná idea premietnuť do územného plánu. Vízia bude víziou len vtedy, ak bude jednoduchá ak sa bude dať vyjadriť jednou vetou. Vtedy si ju každý zapamätá.
Avšak ak povieme „A“ musíme povedať aj „B“. Územný plán nie je len vízia. Hmotná podstata mesta sa vyvíja ako následok hospodársko-spoločenského rozvoja. Hospodársko-spoločenský vývoj hmotnú podstatu mesta podnecuje, alebo obmedzuje. Platí to aj naopak. Hmotná podstata mesta je zároveň aj príčinou, podnecovateľom hospodársko-spoločenského rastu mesta, ale je aj jeho obmedzovateľom. Urbanizmus a jeho legislatívny nástroj Územný plán ako nadstavba hmotného prostredia mesta teda môže prispievať k cieľavedomému podnecovaniu hospodársko-spoločenského rozvoja mesta, ale môže byť aj jeho brzdou.
Odborníka v tejto súvislosti iste napadne otázka, že keď chceme vytvoriť Nový územný plán urbanistického rozvoja Bratislavy, mali by sme predsa poznať niečo vyššie, napríklad hospodársko-spoločensjú prognózu rozvoja Bratislavy aspoň na 10 či 20 alebo 30 rokov. Tí vedeckejší naviac povedia, že takáto prognóza by sa dala spracovať, ale mala by sa snáď odvíjať aj z prognózy vývoja Slovenska, a keď Slovenska, tak aj Európskej únie, a teda vlastne z prognózy svetového vývoja. Sú štáty kde sa plánuje na 50, 100 až 200 rokov dopredu. My neplánujeme, len z rozčarovaním sledujeme ako urbanizmus Bratislavy tvorí sám život.
Je zrejmé, že týmto smerom cesta k tvorbe nového UPN BA nevedie.
Nevedie preto, že neexistuje exaktná veda, ktorá by niečo do budúcnosti zaručovala. Nie je to ani ekonómia, ani sociológia, ani politológia či psychológia. Veď keby napríklad ekonómia bola exaktnou vedou, tak by sme vedeli predpovedať či nás čaká konjuktúra, alebo kríza a kedy to nastane.
Neexistujú žiadne dostatočne vierohodné prognózy potrebné ako podklad pre UPN BA ktoré by stanovili aká bude potreba bývania, vývoj v oblasti služieb, či pracovných príležitostí na 15 až 30 rokov dopredu. A kedy prídu cyklicky sa opakujúce krízy to tiež nikto nevie.
Teda neexistuje pre Bratislavu už vôbec nie pre Slovensko nejaký plán hospodársko- spoločenského rozvoja ktorý bol podkladom pri tvorbe územných plánov v minulosti. Vtedy vznikla územnoplánovacia legislatíva a nadväzne územno-plánovacia metodika /9 stupňov UPN od Michalec/ ktorá sa používa dodnes.
Čo teraz?
Mesto sa stavia, mesto žije a aj sa vyvíja. Nemôžeme sa zastaviť. Nemáme sa na koho vyhovárať, alebo odvolávať. Nemôžeme pri každom investičnom zámere prepracovávať UPD To je nezmysel. Je potrebné zmeniť metodiku územného plánovania a prispôsobiť ju trhovému hospodárstvu.
Netvrdím, že sa prognózy nemajú využiť, naopak. Bude ich treba a ako vždy z rôznych oblastí a je ich pomerne veľa a nepochybne využiteľných. Avšak ako podklady pre urbanistické plánovanie budú mať iný charakter ako v minulosti. Budú viac v polohe názorovej, osobnej alebo individuálnej. Miera objektivity a dlhodobej platnosti bude nízka. Avšak, to nie je niekoho chyba. To je totiž objektívny fakt. To je charakteristická vlastnosť súčasného vývoja trhového hospodárstva. Plánované hospodárstvo skončilo v roku 1989, ale metodika UPN zostala.
Možno práve tento stav konečne spôsobí, že nebudeme ďalej zotrvávať v starých metodických postupoch tvorby UPD a budeme prinútení sa na tvorbu územného plánu, začať pozerať trochu inak. Čo ma k tomu oprávňuje? Jednak skúsenosti z posledných 20-tich rokov ako užívateľa UPD, a jednak úvaha o relatívne objektívnom budúcom vývoji urbanistických štruktúr na základe poznania predchádzajúceho stavu, ktorý som spracoval vo svojej vedeckej práci.
Jeden príklad z praxe
Predstavme si že ideme tvoriť nový územný plán a z relevantných podkladov zistíte že do roku 2025 sa bude v Bratislave stavať povedzme 2 -3 tisíc bytov ročne. Nie je to málo, veď štát v minulom storočí staval až 6-7 tisíc bytov ročne. Alebo je to veľa? Kto vie ako sa bude vyvíjať trh s bytmi v ďalších 10-tich rokoch. Nie je trh prehriaty a čaká ná stagnácia až kríza?
Pokiaľ nám to niekto povie ako záväzný vstupný údaj je to veľmi pohodlné. Na tento údaj sa nadimenzuje územný plán. Ale čo ak východiskový údaj sa zmení, ak odhad bol zlý, alebo sa jednoducho zo dňa na deň stratil záujem developerov o Bratislavu. Potom v zmysle dnešnej platnej metodiky musíme stále rezervovať túto funkčnú plochu až do vypracovania nového územného plánu, ktorý tento stav zmapuje a prípadne plochu zmení povedzme na zmiešané územie.
Ale čo do času zmeny UPD o ktorej nikto nevie kedy nastane. Pokiaľ nie sú záujemcovia o tieto funkčné plochy je všetko v poriadku. Ale ak sa záujemca nájde, ale so zmenenou funkciou, schvaľujúci orgán bude musieť záujemcu o výstavbu odmietnuť, alebo bude ho nútiť k zmene územného plánu v podobe zmien a doplnkov UPD.
Teda musíme uznať, že územnoplánovacia metodika ale aj legislatíva s takýmto neustále sa meniacim záujmom o rozvoj sídiel nepočíta. Prteto je územný plán v súčasnej podobe väčšinou štatistom a v podstate eviduje, a v hotšom prípade legitimizuje vývoj sídla. Ale kde je chyba? V developreoch, ktorí chcú stavať, alebo v metodike UPD, ktorá je nepružná a nedokáže záujem o investovanie do výstavby usmerniť tak, aby naše sídla z tohoto záujmu vyťažili maximum v prospech celku?
Čo hovorí teória o budúcom vývoji Bratislavy
Urbanistická veda pozná niekoľko základných všeobecných vývojových párových urbanistických procesov. Ich spoločným menovateľom je neustála premena medzi ich vnútornými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi protipólmi. Sú to rôzne vývojové procesy, ako sú procesy uvoľnenia a koncentrácie, vonkajšieho a vnútorného rastu, plánovitého a spontánneho rastu, extenzívneho a intenzívneho rastu, procesy horizontálneho a vertikálneho rastu, zhodnocovania a degradácie, nivelizácie a polarity, atď. Poznanie týchto vývojových procesov a identifikácia ich aktuálnej fázy nás do určitej miery oprávňuje predvídať budúci vývoj urbanistických štruktúr.
Všetky tieto procesy sa dajú zhrnúť pod jeden pojem mesto dýcha. Tak ako dýcha človek, ako dýcha vesmír tak aj dýcha mesto s jeho urbanistickou štruktúrou. A tak by mala „dýchať“ meniť sa aj územno-plánovacia metodika. Avšak to je problém. Kto tento pohyb vyvoláva nevedno. Materialistická veda tvrdí že to človek. Ja osobne neverím, že by sa všetci tak vzácne dohodli na tvorbe extenzívnych záhrdných obytných štruktúr nazývaných sídliská v 60-tich rokoch minulého storočia, alebo že si nevieme predstaviť iný dom ako solitér. Ale dnes reakcia je tu. Vnútorný rast sa už deje a snaha po efektívnosti sídla vyjadruje aktuálna idea udržateľného rozvoja.
Tento pohyb je o kvalite času, ktorá sa jednoducho v pravidelných cykloch mení. Existuje celá veda o podmienenosti hmotného a nehmotného sveta o jeho skrytých silách vývoja. Pre tvorcov nového UPN bude iste jasné, že súčasný stav urbanizmu Bratislavy je iný ako bol pred 20-timi alebo 40-timi rokmi. Obdobie kvantitatívneho vývoja v podobe prevažne horizontálneho rastu Bratislavy skončilo. Extenzívne zväčša kvantitatívne procesy typické pre rozvoj Bratislavy v minulom storočí ustali. Bratislava oproti roku 1900 vzrástla v počte obyvateľov viac ako 5x a jej intravilán niekoľko násobne viac. Za posledných dvadsať rokov však počet obyvateľov v Bratislave stagnuje a v niektorých rokoch aj začal klesať. Ale územný plán stále predpokladá rast. Na základe čoho? Nie je to len nejaké mechanické myslenie, na aké sme boli zvyknutí z obdobia centrálneho plánovania.
Teda mesto vstúpilo vo svojom urbanistickom vývoji, do fázy jeho vnútornej kvalitatívnej premeny. Znakom tohto výdychu je posilnenie suburbánneho priestoru s následkom oslabenia vnútorného mesta Bratislavy. Bratislava sa dostala do konkurenčného prostredia, ako voči širšiemu vlastnému regiónu, tak aj voči blízkemu medzinárodnému regiónu. V roku 1997 prvý krát klesol počet obyvateľov Bratislavy. Mechanicky navrhnutý scenár v UPN – BA v podobe, permanentného rastu obyvateľov sa nenaplnil. Na námestí SNP už nie sú ľudia. Túto fázu výdychu je potrebné si uvedomiť.
Táto fáza je rovnako dôležitá ako fáza nádychu, a ani o jednom, alebo druhom procese sa nedá povedať či je dobrý alebo zlý. Fáza výdychu smeruje akoby k zastaveniu rastu mesta. Výdych, ktorý sa bude končiť dočasnou stagnáciou nie je nič strašné, ani nič nové v dejinách. Veľa západných miest má tento vývoj za sebou. Treba využiť túto fázu v prospech mesta tak, ako to využili zrovnateľné mestá v západnej Európe. Podstata využitia tohto stavu spočíva vo všeobecnom zveľaďovaní jestvujúceho stavu v dostavbe nedokončeného z obdobia expanzie, v dokompletovaní vo využívaní plošných rezerv a hlavne v obrátení pozornosti na verejné priestory. Nastalo obdobie ich vnútorného zveľaďovania. Toto je jedno zo základných východísk pri zmene pohľadu na tvorbu Nového územného plánu Bratislavy. Tu sa nejedná o zemnu metodiky, tu sa jedná o zmenu filozofie.
Aktuálne urbanistické tendencie vo vývoji Bratislavy
Aktuálne urbanistické tendencie vývoja vychádzajú zo všeobecných vývojových zásad. Predpokladaný vývoj sa opiera o poznanie minulého, ale aj súčasného stavu. Sú to najmä tieto niektoré javy. Urbanizácia Bratislavy sa bude uberať nie formou vonkajšieho ale vnútorného rastu mesta. Bude sa prejavovať výstavbou v jestvujúcich štruktúrach, pozornosť sa obracia do jestvujúceho mesta, doprava je neefektívna, prepravná práca je vysoká, tendencia by mala sa uberať metódou skracovanie dopravných tokov. Územný plán by mal podporovať približovanie cieľov a nie ich diverzifikáciu. Riešenie je v pripustenie možností tvorby zmiešaných území. Metóda funkčného zónovania mesta už nebude prinášať efekt.
Prevládať bude nie plánovitý ale spontánny rast. Tento proces sa bude prejavovať menšími ťažko plánovateľnými, alebo predvídateľnými stavebnými počinmi. Narastá počet individuálnych stavebníkov. Stavebné zábery sú oproti minulosti menšie a budú sa ešte zmenšovať. Usmernenie spontánneho záujmu o výstavbu je možné zvýšením flexibility aktualizácie UPD Proces nie extenzívneho, ale intenzívneho rastu, Bude sa prejavovať intenzifikáciou existujúcich štruktúr. Cena stavebných pozemkov stimuluje intenzívne využívanie pozemkov v meste. Bude sa zväčšovať záujem o výstavbu v menších voľných územiach, v prelukách, nadstavby, dostavby a prestavby a pod. Proces nie horizontálneho rastu ale vertikálneho rastu. Pokiať bude záujem o výstavbu v Bratislave môže sa to prejaviť zvýšením priemernej podlažnosti mesta v určitých polohách, ktoré treba cieľavedome predpokladať. Musíme očakávať tlak na výstavbu výškových budov v Bratislave.
Obnovenie cievnej priestorovej sústavy mesta. Pôjde o spojenie pretrhaných ciev z obdobia prudkého horizontálneho rastu mesta. Objaví sa potreba riešiť ulicu a námestie. Teda to prázdne. Obnovia sa pojmy ako verejný a neverejný priestor, ulica, námestie, nárožie, parter a pod. Zvýši sa význam orientácie stavieb do priestorov vyššej urbanity. v architektonickom ponímaní sa obráti pozornosť na hlavný vstup, hlavnú fasádu, ulicu, nárožie, výhľad priehľad, dominantu, cieľový bod a pod. Toto je len veľmi stručné naznačenie predpokladaných, ale už aj badateľných tendencií vo vývoji urbanizácie Bratislavy. Samozrejme, že v každom tomto procese sa prejavujú aj opačné protikladné tendencie. avšak tu chcem zdôrazniť hlavne súčasné aktuálne tendencie.
V týchto intenciách sa bude urbanistický vývoj uberať, či sa nám to páči alebo nie. Avšak cieľom riadenia mesta by malo byť: Vyťažiť z tohto vývoja pre krásnu Bratislavu maximum. To je úloha územného plánu ako administratívneho nástroja riadenia výstavby. Územný plán by mal tieto tendencie poznať a využiť ich v prospech mesta. Môže tento vývoj podnietiť, umocniť, ale aj obmedziť, spomaliť, avšak nemôže ho zastaviť. Ak pochopíme túto všeobecnú tendenciu vývoja je jasné, že v súčasnosti platná územnoplánovacia metodika má vlastnosti vychádzajúce z minulých ekonomicko- sociálnych potrieb. Dnes sa nachádzame v trhovom hospodárstve a metodika UPD dnešnom chápaní nie je schopná pružne reagovať na tieto nové tendencie. Skôr než pristúpime k návrhu v čom by sa mala metodika územno-plánovacej praxe zmeniť, skúsme si popísať v čom by sa mala filozofia UPN BA odlišovať od súčasného stavu. Vymenujem len niekoľko základných oblastí.
Teda aké by mal mať nový územný plán vlastnosti
Územný plán musí byť pochopený ako ponuka. Garde sa obrátilo, nie štátny plán, ale trh určuje množstvo pracovných príležitostí, množstvo a druhy stavebných investícií, množstvo novo postavených bytov atď. Nie je sily, ktorá by direktívne do mesta priniesla investície, ani neexistuje nariadenie, ktoré by zvýšilo počet obyvateľov v Bratislave, alebo aspoň udržalo. Bratislava sa nachádza v konkurenčnom prostredí európy a preto sa musí snažiť, a samozrejme nie len v urbanizme. V Bratislave sa bude pracovať, bývať, rekreovať, zabávať a žiť len vtedy, ak to bude ľuďom stáť zato.
Územný plán musí byť konkurencieschopný. Nachádzame sa v regióne, ktorý má potenciál donedávna kvalifikovaný v rámci Európy ako jeden z najatraktívnejších. Ale to vedia aj susedia a všetky okolité obce. A tie sa snažia. Pri tom istom stavebnom zákone to jednoducho u nich ide rýchlejšie a ľahšie ako v Bratislave. Lebo chcú. Teda máme konkurenciu. Mali by sme opustiť predstavu našej neohrozenej jedinečnosti. Ak chceme, aby sme zlepšili jestvujúci stav, musí byť investovanie do Bratislavy výhodnejšie a jednoduchšie ako inde.
Územný plán musí mať znaky kladného postoja. Z textovej časti súčasného územného plánu cítiť určitú urazenosť z rozvoja. Nevstupujte nám do našej záhradky. Územný plán hovorí nie o nových, ale nevyhnutných funkciách, akoby neočakával nové nápady a nové podnety. Už v preambule hovorí o limitoch, obmedzeniach, riadení o nástrojoch, ochrane a pod. Tým nechcem povedať že ich nemá mať, ale prečo hneď užívateľom hroziť že to nebue mať tak jednoduché.
Územný plán musí byť „Use Friendly“, teda komfortný, jednoduchý a ľahko pochopiteľný pre jeho z užívateľov. Musíme si uvedomiť, že výstavba je realizovaná z 90% zo súkromného kapitálu a ten natečie tam, kde má menšiu cestu odporu a lepšie zhodnotenie. Odmietnutie nových investícií vedie k umŕtveniu života v meste. Eurovea je príkladom, aký význam má pre centrum mesta dobre zvolená nová výstavba.
Územný plán musí zvýšiť mieru vlastnej flexibility. Jednofarebné a direktívne určovanie funkcií jednotlivých mestských plôch a dokonca ich proporcií, pochádza z doby keď sa zaberali nové panenské územia a vytvárali sa nové sídliská. V zmysle Aténskej charty, sa prevetrávalo a preslňovalo zmiešané mesto 19. storočia. Avšak dnes vstupujeme do úplne iného mesta. Väčšinu územia mesta zaberajú monofunkčné solitérmi extenzívne zastavané plochy. Vstupujeme do jestvujúcich, už funkčne vyprofilovaných plôch, kde miera oživenia inou, alebo podobnou funkciou nemôže spôsobiť katastrofu. Zrušme funkčné zónovanie, pripusťme zmiešané mesto, to je aktuálne. Doprava nám to už dlhodobo avizuje. Posilnenie miery zmiešaných územií a intenzifikácia mestskej zástavby je jedno z riešení poresunu dopravnej práce z IAD na MHD. Avšak toto uvoľnenie monofunkčného zónovania mesta nemusí byť trvalé. Ak sa zmenia vývojové tendencie, ak urbanistické štruktúry dosiahnu určitú limitnú intenzitu tak sa jednoducho metodické zásady budú musieť znovu aktualizovať.
Územný plán nemá riadiť ale usmerňovať. To znamená, že nie je možné aby územný plán reagoval na všetky do úvahy prichádzajúce eventuality života. Čím ich podrobnejšie stanoví, tým bude väčším obmedzením a tým sa bude menej dodržovať. Neumožní sa aktuálny spôsob urbanizácie. Musíme umožniť, aby sa realizovali aj operatívne potreby, ktoré prináša život, aby sa zúročili nové podnety, ktoré tvorca UPD jednoducho vôbec nemusí, alebo ani nemôže predvídať. Administratívne nástroje sú protipólom trhového prostredia. Ak prevážia vývoj sa spomalí a nakoniec zastaví.
Územný plán musí uvoľniť funkčnú reguláciu. Požiadavky na umiestňovanie funkcií, ich kapacity a veľkosti sú z dlhodobejšieho hľadiska nepredvídateľné. Vyplnenie kapacitnej, alebo lokálnej medzery napríklad v službách, vie potenciálny investor zmapovať podstatne rýchlejšie, ako je to schopný naplánovať spracovateľ územného plánu. To by musel byť súčasťou územného plánu aj prieskum trhu, čo z dlhodobejšieho hľadiska by bolo aj tak irelevantné. Nie je možné záväzne naplánovať kapacity funkcií a potrebné funkčné využitia územia Bratislavy na 10 – 30 rokov dopredu. Príkladom je výstavba nákupných centier vybudovaných v Bratislave za posledných 20 rokov o ktorých rozmiestnení a kapacitách platný územný plán ani nechyroval. A kým sa po prvých realizáciách vtedajšie vedenie mesta rozhodlo, že spracuje výhľadovú štúdiu na rozmiestnenie prímestských nákupných centier, boli už vybudované a stavebný záujem ustal. Zrazu je zaujímavý maloobchod, a internetový obchod.
Územný plán sa musí začať zaoberať formou. Názor súčasných územných plánovačov ešte stále považuje funkčné zónovanie mesta za dôležitejšie ako formu zástavby. Pripusťme, že urbanistická forma má väčšiu zotrvačnosť ako urbanistická funkcia. Nie že by som neuznával vyváženosť formy a funkcie, ale doteraz sa dôležitosť funkčného usporiadania územia nadraďovala nad urbanistickú formu priestorov. Forma priestorov sa neriešila. V etape vstupu do jestvujúcich štruktúr nemalo by nás až natoľko zaujímať čo sa postaví, ale ako, kde v akej forme sa to postaví, v akej výške, v akej orientácii k vyššej urbanite a ako bude forma stavby formovať to prázdne. Počas životnosti domu, objektu sa aj niekoľko krát zmení jeho funkcia. Stará továreň sa zmenila na zábavné centrum, byty v historickom jadre sa zmenili na luxusné kancelárie. Vstup do jestvujúcich štruktúr prináša ich obnovu, revitalizáciu, dostavbu a dokompletovanie. Mali by sme pripustiť v obytnom území napríklad priestor na montáž výpočtovej techniky, čo sa môže neskôr zmeniť na obchod. A prínos? Pracovná príležitosť sa priblíži k bývaniu, čo zmenší tlak na dopravnú prácu.
Musíme obrátiť pozornosť na riešenie verejných priestorov. Umiestnenie hraníc jednotlivých urbanistických sektorov, alebo blokov do osí ulíc spôsobilo, že tvar obvodových ulíc riešeného územia, fasádnych radov a priečelí, sa v návrhoch UPD nerieši. Druhá strana ulice nie je predmetom riešenia, lebo je súčasťou inej zóny. Ulica sa nepovažuje za priestor vyššej urbanity. V riešení jedného z najcennejších území celomestského centra Bratislavy, na ulici Bottova a okolie je dokonca navrhnutá slepá ulica. V angličtine sa tomu hovorí mŕtva ulica. Tu nebude prúdiť život tu s život zastaví. Tak ako sa zastavil na námestí SNP, kde sa tiež vytvorila slepá ulica alebo v Petržalke, kde slepé cesty v časti Lúky spôsobujú dezorientáciu urbanistického priestoru.
Dnešný územný plán nešpecifikuje konkrétne priestory najvyššej urbanity mesta, ktorým by bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Príkladom je Landererova ulica, ktorá sa v UPN BA nepovažuje za jednu z najvýraznejších budúcich mestských tried Bratislavy. Nemá ani základnú reguláciu, nepoznáme ani jej šírku, ani stavebnú čiaru, ani výšku. O nejakej urbanistickej štúdii ani nehovorím. Jej profil určil dopravný projektant. Ak by sme si vyčiernili to prázdne, to o čom je urbanizmus, tak by sme zbadali, čo nám zostalo. Sú to odvrátené strany nejakých do seba sa orientujúcich a vzájomne nesúvisiacich štruktúr, ktoré netušia, že priestor vyššej urbanity je práve vedľa nich, za ich chrbtom. Doteraz najväčšiu ucelenú fasádu, na dnes prázdnej ulici Landererova, tvorí viacpodlažná parkovacia garáž. Samozrejme bez verejného parteru. Situáciu vylepšil až objekt Panorama City.
Upriamenie pozornosti na tvorbu verejného priestoru. V urbanistických plánoch zón minulosti sa z urbanistu stal architekt objektov. Plytvalo sa energiou na tvorbu fiktívnej hmotovej skladby pod zámienkou overovania regulatívov. Architekt, pokračujúci v danej lokalite pre konkrétneho investora, samozrejme navrhnutú fiktívnu hmotu vôbec nie je schopný dodržať. Ale to, akú má tvorca územného plánu predstavu o forme priestoru ulice, kde je cieľový pohľad, budúca dominanta, nárožie, hlavný vstup, kde sa vyžaduje riešiť verejný parter a pod., to sa z urbanistického návrhu nedozviete. V Petržalke sa postavilo stavebnej hmoty za niekoľko miliónov Eur. Avšak nepodarilo sa postaviť ani jedno námestie. Prečo? Podľa mňa to nikoho nenapadlo. Možno stačilo jedno nákupné centrum otočiť a nakresliť to prázdne a povedať tu bude námestie aj s radnicou a stanoviť stavebné čiary. To nie je vina developerov. A ani to nakreslenie nie je vec peňazí.
Územný plán musí plošne stanoviť verejný záujem. Musíme si uvedomiť, že územný plán narába z väčšej časti so súkromným majetkom a jeho nedotknuteľnosť je stanovená v ústave. Preto riešené územie sídla musí byť v prvom rade rozčlenené plošne na plochy verejné vo vlastníctve obce a neverejné oststné. Ale nie fiktívne, textovo, ale konkrétne a graficky. Teda ulice, námestia, parky a pod., musia mať v UPD jasne stanovené hranice ako verejné priestory, ktoré nie je možné využívať ako súkromné pozemky. Musí byť známe čo je verejné a čo je neverejné. Tieto verejné priestory sa nemôžu predávať na súkromné účely, alebo ak, tak len za osobitných obcou stanovených podmienok s cieľom výstavby verejných funkcií. V UPD je potrebné stanoviť rozmery, formu toho verejného priestoru, vrátane výškového zónovania. Ostatné plochy mimo verejných priestorov sa môžu voľne kupovať a predávať. Výstavba sa tam deje podľa iných regulatívov ako vo verejných priestoroch.
Čo by to malo znamenať prakticky
Vyššie spomenuté je len čiastočné vymedzenie problémov. Aby sa územný plán nestal len štatistom, ako tomu je doteraz, je nutné zmeniť prístup k jeho spracovaniu. To, že sa stal štatistom nie je chyba obecenstva, ale UPD. Plán nie je životaschopný a nestymuluje rozvoj mesta želateľným smerom. Odporcovia zmeny pohľadu na metodiku spracovania UPD budú tvrdiť, že na to je treba zmeniť legislatívu. Netreba. Veď odstránenie určovania percentuálneho vymedzovania funkcií, zaviesť pojem zmiešané mestské územie alebo nakresliť hranice toho vyššieho verejného priestoru nám legislatíva nezakazuje.
Zmena náhľadu na tvorbu UPN zhrnutie
3 IDEI
- Územná politika mesta ako ponuka
- Princíp permanentnej aktualizácie UPN BA
- Digitalizácia UPN BA
3 ZÁSADY
- Oslabiť význam funkčnej regulácie mesta
- Zaviesť metodiku priestorovej regulácie mesta
- Uvoľniť záväznosť numerickej regulácie mesta
3 ÚLOHY
- Rozčleniť mesto na priestory verejné a neverejné
- Oživiť ideu ulice a námestia
- Stanoviť reguláciu výškového zónovania mesta
3 OBLASTI RIEŠENIA DOPRAVY
- Riešenie pohybu len v segmente dopravy neprináša vždy zlepšenie
- Riešenie pohybu mimo segmentu dopravy môže prineisť zlepšenie
- Prijať víziu – Bratislava mesto hromadnej dopravy
Spracovanie digitalizácie UPN je základný predpoklad flxibilnej práce s UPD
UPN – USE FRIENDLY je nová filozofia UPD
